Atlantída
Len s ňou
Prvá
Možno sa ti zdá



Atlantída

Zem pradávnych sĺnk
v chladnom tieni tajomstiev
na mapách jej dávno niet
Zem pradávnych sĺnk
nepoznáš jej žalospev
a more nevydá viac ten svet

Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky
v nehybnom tieni rias
a milenci sú si v tej hĺbke vzdialený
s rukou sa míňa vlas

-R- Len more cez brány čias
ženie na brehy stĺpy vĺn
more cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn

Zem stratených sĺnk
v oknách blúdia oči rýb
tam hlboko niet kam ujsť
zem stratených sĺnk
v oknách blúdia oči rýb
hľadajú klúč od úst

Pod hladinou spí kameň, tvár a testament
v nehybnom tieni rias
čas ostal tam stáť očami hviezd sa díva svet
v tej hĺbke je niečo z nás

Nepovie nám však viac
kde mŕtvi v ňom bývajú
nepovie nám však viac
čo mestá v ňom skrývajú
nahoru

 
Len s ňou 

Len s ňou som svoj,
pri nej vyhrávam boj
o to, nestrácať z krídel peľ.

Len s ňou sa dá
stavať na záhradách
a na neznámej kráse tiel.
Hrať piesne o niečom a rád
za niečím si stále stáť.
Len s ňou som svoj,
pri nej vyhrávam boj o to,
nestrácať z krídel peľ.

Len s ňou je reč,
Viac než chuť zdúchnuť preč
smútok nechávať vnútri v nás.

Len s ňou sa dá
túlať po záhradách
Pýcha čistá a úprimná

Len s ňou sa ešte dozviem viac
S ňou si môžem za tým stáť,
Len s ňou je reč,
viac než chuť zdúchnuť preč,
smútok nechávať vnútri v nás.

Len s ňou je byt
miesto, kde môžeš byť
doma bez nárekov a scén.

Len s ňou sa dá
stavať na náladách
keď je nahá a trápi fén

A na obrus jej padá soľ,
biely neón do vlasov.
Len s ňou som svoj,
pri nej vyhrávam boj
o to, nestrácať z krídel peľ.

A mám ju rád.
A mám ju rád
A mám ju rád.
A mám ju rád.
nahoru

 
Prvá

Vieš, jedna láska je vždy prvá. 
Vieš, dotyk v dlani po nej trvá. 
Po nej zvýši tón, po nej zvýši chuť 
Nejde z hlavy von, nejde zabudnúť. 

Vieš, jedna láska je vždy prvá 
Vieš, smietka v očiach po nej trvá 
Po nej zvýši tieň, po nej zvýši dym 
Ešte o nej viem, už ju nevidím 

-R-Prvá je tá z dvorov a kín, 
keď smieš byť s ňou, 
keď smieš byť s ním 
Prvá je tá z troch súrnych slov 
keď smieš byť s ním,
keď smieš byť s ňou 

Viem, prvá láska je len jedna 
Viem, v lete zimná, v zime letná 
Po nej zvýši vlas, po nej zvýši list. 
Ten vlas nemal čas, ten list nemal prísť 

Viem, jedna láska je vždy prvá 
Viem, niečo po nej stále trvá 
Možno tón či tieň, možno chuť či dym 
Ešte o nej viem, už ju nevidím

-R-
nahoru

 
Možno sa ti zdá

Možno sa ti zdá, že nie som tým, čím som
že sa iba hrám a verím prázdnym snom
ale život nebeží tak ako práve chceme
celkom iným ľuďom dá, čo uberá nám dvom

Možno sa ti zdá, že nie som práve typ
ktorý ozvučí i nemé ústa rýb
ale kdesi vnútri mám aj básne tých, čo žili
život plný úspechov a tápaní a chýb

Ó ó čaká nás toľko slov, toľko fráz
kým si pár z nás raz nájde priestor
svoju tvár a správne miesto

Možno sa ti zdá aj láska únavná
možno sa ti zdá, že ráno býva tma
tak sa zabaľ do perín a hádaj, s kým si doma
kto je trochu váhavý a šťastný, že ťa má

ou ou ou má
ou ou ou
ou ou ou
ou ou ou

Ó ó čaká nás... 
nahoru